Prihlásila som sa do projektu šikana.sk ako dobrovoľníčka a rada prispejem aj svojim príbehom, lebo so šikanou mám tiež skúsenosť – osobnú.
Šikanovali ma celú základnú školu. Neviem prečo, asi som proste len nezapadla a potom som už mala strach. Dvakrát som menila školu. S mamkou sme o tom doma veľa hovorili a snažila sa mi veľmi pomôcť. Ona ale nevedela ako. Hovorila mi, aby som to vydržala, aby som deti zavolala k nám sa hrať a tak. Ale potom som zmenila školu, lebo sa to už nedalo vydržať. Tak ma dala do školy čo mala bližšie pri práci. Ale ani to s inou školou nepomohlo, lebo sa to potom opakovalo zase.
Keď som mala ísť na strednú bývalo mi zle a bolelo ma brucho už celé leto predtým. Skoro nikam som nechodila von a ani som nemala s kým ísť. Bála som sa, že aj na strednej to bude pokračovať, že budem stále bez kamarátov a ako jediná aj bez priateľa a tak. Mamke potom niekto povedal, že by som mala začať chodiť k psychologičke a tak som začala. Stále tam chodím a je mi lepšie. Na strednej (škole) je to iné ako to bolo. Psychologička je fajn a rozumie mi. Stredná je viac v pohode aj preto, že sú tu ľudia iní – neriešia tak veľmi. Máme každý svoje nálady a blbé dni a veľa z nás chodí k psychológovi alebo tak rôzne. Nie je to hanba keď má niekto strach alebo úzkosť. Ale zase o tom ani nehovoríme. Sme celkom fajn kolektív a už sa aj teším zase na školu, maturujeme až o rok. Ak môj príbeh niekomu pomôže budem rada.
(Miška 18, študentka SŠ)
