Kyberšikana je druh šikany, pri ktorej sa používajú informačno-komunikačné technológie (telefón, tablet, internet, sociálne siete a pod.) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie. Kyberšikanovanie sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania.
Zahraničné organizácie, ktoré sa dlhodobo a odborne venujú problematike kyberšikanovania najčastejšie hovoria o týchto 5 základných druhoch kyberšikanovania:
1. Vylúčenie
Vylúčenie v tomto prípade znamená zámerná vynechanie niekoho z komunikácie či zo situácie. Najčastejšie k takémuto druhy kyberšikanovania dochádza v prípadoch, keď je dieťa či dospelý zámerne prehliadaný v pracovných či školských diskusných skupinách, na firemných či triednych chatoch, v online hrách a pod. Prípadne sú tieto skupiny a chaty zámerne vytvárané bez jeho účasti.
Môže tiež ísť o situácie, kde je osoba zámerne nepozvaná na večierok či oslavu, pričom vidí alebo online sleduje, že sú pozvaní všetci ostatní. Tí sa spravidla navzájom označujú na fotografiách, pridávajú (postujú) príspevky, komentujú situáciu a pod
2. Obťažovanie
Obťažovanie je pomerne široká kategória, do ktorej spadá mnoho druhov kyberšikany. Pri obťažovaní ide najmä o časté otravovanie, zahlcovanie, spamovanie neželanými informáciami či urážkami. Do tejto kategórie patrí aj sexuálne obťažovanie napríklad cez správy, komentáre, emaily či aplikácie.
3. Outing – Zverejňovanie
Outing tiež známy aj ako doxing, sa vzťahuje na situáciu, keď agresor vyhľadáva a zverejňuje súkromné údaje alebo citlivé, dôverné informácie o konkrétnej osobe. Robí tak bez jej súhlasu s cieľom ublížiť, ponížiť alebo zahanbiť niekoho. Môže ísť napríklad o šírenie osobných fotografií, citlivých údajov, dokumentov verejných činiteľov až po zdieľanie osobných správ jednotlivca v súkromnej online skupine.
4. Provokovanie (Flaming)
Tento typ online šikany predstavuje zverejňovanie alebo priame zasielanie urážok, nadávok, útokov a vulgárnych výrazov k ich adresátovi. Najčastejšie cez chaty, diskusné skupiny alebo aj priamo – napríklad mailom. Flaming je podobný trollovaniu, ale zvyčajne sa zameriava priamo na obeť, na ktorú priamo útočí a podnecuje ju k násiliu, silným emocionálnym reakciám či k vyvolaniu konfliktu.
5. Maškaráda
Alebo masquerading je druh šikanovania, kedy si agresor vytvorí falošnú identitu. Môže ísť o falošný profil na sociálnych médiách či falošný email, nepravdivé fotografie a pod. s cieľom niekoho oklamať, šikanovať či niekomu ublížiť. V týchto prípadoch býva agresor často niekým, koho obeť pozná dosť dobre.
Medzi ďalšie rozšírené druhy kyberšikanovania odborníci radia aj:
6. Podvody
Podvádzania, alebo podvody sú podobné ako pri outingu – zverejňovaní súkromných informácií, ale ich súčasťou je aj klamstvo. V týchto situáciách sa agresor cielene spriatelí so svojou obeťou, dlhší čas ju uisťuje a udržiava vo falošnom pocite bezpečia. Akonáhle agresor získa dôveru svojej obete, zneužije túto dôveru a zdieľa jej tajomstvá a súkromné informácie s inými ľuďmi či iným človekom.
7. Kyberstalking
Alebo cyberstalking je obzvlášť závažná forma kyberšikany. Kyberstalkingom označujeme situáciu, keď sa agresor zameria na svoju obeť vo virtuálnom svete a sleduje ju, pozoruje čo robí, kam chodí a s kým sa stretáva. Monitoruje jej aktivitu na sociálnych sieťach, zhromažďuje o nej informácie a pod. Často ho dopĺňajú aj hrozby, falošné obvinenia, neskôr môžu pribudnúť aj „náhodné stretnutia“ a prenasledovanie sa z online sveta presúva do reality.
8. Fraping
Alebo frapovanie je, keď agresor používa napríklad účty na sociálnych sieťach s iným menom či fotkou (napríklad s vašim menom alebo s menom vášho dieťaťa) a zneužíva ich na zverejnenie nevhodného, pohoršujúceho či nebezpečného obsahu. Fraping je aj to, keď sa niekto prihlási do vášho účtu na sociálnej sieti a vydá sa za vás, pridáva nevhodný obsah, komentuje pod vaším menom, maže vaše príspevky a fotky či zdieľa a preposiela nevhodný obsah.
9. Dissing
Pod pojmom dissing sa rozumie šírenie krutých, nepravdivých informácií, fám alebo klebiet o niekom v online priestore. Najčastejšie prostredníctvom verejných príspevkov alebo súkromných správ, ktoré majú buď zničiť niekoho dobrú povesť a reputáciu, alebo narušiť vzťahy obete s inými ľuďmi. V týchto situáciách má (alebo mal) spravidla agresor osobný vzťah s obeťou, buď ako známy, alebo dokonca ako priateľ.
10. Trollovanie
Alebo trolling je vo všeobecnosti situácia, keď sa agresor bude snažiť úmyselne rozladiť, rozoštvať či rozhádať ostatných zverejnením hnevlivých, poburujúcich či inak emocionálne podfarbených komentárov v online svete. Trollovanie nemusí byť vždy formou kyberšikany, ale dá sa použiť ako nástroj na kyberšikanovanie. Napríklad v prípade, keď týmto spôsobujem nabádajú širokú verejnosť či skupinku ľudí voči nejakej konkrétnej osobe.
• https://theaseanpost.com/article/cyberbullying-rise
• https://blog.securly.com/2018/10/04/the-10-types-of-cyberbullying/
• https://pixabay.com
