Šikana sa môže začať prejavovať v akomkoľvek kolektíve či spoločenstve ľudí. Spravidla sa ale rozvíja postupne a prechádza nasledujúcimi fázami jej vývoja, ktoré môžeme popísať napríklad na školskej triede:
Fáza 1: Ostrakizmus
Šikanovanie sa začína tzv. ostrakizmom, pričom ide o mierne, prevažne psychické formy násilia, kedy sa okrajový člen skupiny (konkrétne v našom prípade dieťa) necíti dobre. Je neobľúbené a nie je v skupine uznávané. Ostatné deti ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, intrigujú, robia si na jeho účet „drobné“ srandičky, žartíky pod. Dieťaťu v tejto fáze môžu brať desiatu, odmietajú sa s ním hrať, spolupracovať na projektoch či vyberať si ho do družstva. Táto situácia je už zárodočnú podobou šikanovania a obsahuje riziko ďalšieho negatívneho vývoja. Ak sa tomuto zaobchádzaniu dieťa nebráni, nikomu to nepovie a ani sa ho nikto iný nezastane (spolužiaci, učiteľ a pod.), toto šikanovanie sa zosilňuje a postupne narastá
Fáza 2: Fyzická agresivita
V záťažových situáciách, kedy v skupine stúpa napätie, začnú ostrakizované deti slúžiť ako „hromozvod“ neželaných emócií tejto skupiny. Spolužiaci si na nich odreagovávajú svoje nepríjemné pocity, napríklad z očakávanej ťažkej písomky, z konfliktu s učiteľom a pod. V tejto fáze sa začína prejavovať a postupne zosilňovať fyzická agresivita ako napríklad potkýnanie, strkanie dieťaťa, ťahanie za oblečenie, ničenie vecí a školských pomôcok, ťahanie za vlasy, bitky, facky a pod.
Fáza 3: Vytvorenie jadra
V triede sa vytvára skupina agresorov, tzv. jadro. K hlavnému agresorovi sa pridávajú ďalšie deti a vytvorí sa skupinka šikanovateľov (agresorov), ktorí cielene šikanujú iné dieťa (alebo viaceré deti). Šikana sa už nedeje náhodne či príležitostne, ale pravidelne a systematicky. V počiatku sa stávajú ich obeťami tie deti (alebo dieťa), ktorí sú už osvedčenými objektmi ostrakizovania. Ide o dieťa (alebo deti), ktoré sú v hierarchii triedy najnižšie, teda sú tí „slabší“. Silnejší jedinci, ktorí šikanujú, si takto upevňujú svoju moc a pozíciu v skupine.
Fáza 4: Prijatie normy väčšinou
Do šikanovania sa pridáva stále viac detí a normy agresorov sú prijaté väčšinou (spoločenstvom). Stanú sa tak nepísaným pravidlom triedy. Už aj ostatné deti, ktoré sa v minulosti so šikanovaným dieťaťom bežne hrali, kamarátili, rozprávali či spolupracovali s ním sa od neho odvracajú. Môžu ho začať ignorovať či inak nepriamo alebo aj priamo ho šikanovať. Skupina tak prijala novú dynamiku vzťahov a málokto zo spoločenstva sa mu dokáže postaviť či odolať mu.
Fáza 5: Šikana sa stala normalitou
Šikanovanie sa stáva bežným a „normálnym“ správaním v celej triede. Násilie voči dieťaťu (či skupine detí) ako spoločenskú normu prijímajú všetci členovia skupiny. Deti sa rozdelili medzi tie, ktoré ubližujú a tie (alebo to jedno), ktorým je ubližované. Šikanovanie sa stáva skupinovým programom.
Záver
Ak šikana v kolektíve prešla všetkými vyššie spomenutými fázami, znamená to, že sa v detskom kolektíve rozvinula ako “choroba”, ktorou sa postupne „infikovali“ všetky deti. Neriešená šikana a skúsenosť so šikanovaním v tomto rozsahu zanecháva neželané stopy na celom kolektíve detí – na agresoroch, obetiach, ale aj prizerajúcich sa deťoch.
Obeť šikanovania si už nevie a nemôže v tejto situácii pomôcť sama. Pokiaľ jej nebude poskytnutá pomoc zvonku (učiteľom, rodičom, iným dospelým a pod.) a situácia sa nevyrieši, môže mať pre obeť šikany dlhodobé a trvalé negatívne následky.
• https://www.stop-sikane.cz/co-je-sikana/
• https://pixabay.com
