Volám sa Ella a chodím do školy celkom rada a rada sa aj učím, tancujem a čítam knihy a mám rada aj insta a podobne, ale TikTok mi mamina nedovoli. Stalo sa to asi v tretej triede, keď sa moje kamarátky začali v škole akoby spájať proti mne. Robili si zo mňa srandu, brali mi veci, počarbávali mi zošity alebo zaväzovali mikinu aj s rukami alebo predo mnou utekali a nechceli ma počkať alebo niekedy mi hovorili, že sa mám dať ostrihať lebo mám hrozné slamené vlasy alebo aj že mám schudnúť. Ale to len cez prestávky a na obede. Keď sa ku mne po škole chodili hrať tak to bolo všetko v poriadku, len v škole sa tak správali. Inak akoby nič. Ani na tanečnej sa tak neprávali, vždy iba v škole. Stále sa spájali proti mne viac a viac a boli horšie. Čím boli na mňa horšie tým boli spolu akoby lepšie kamarátky a urobili si aj tajný spolok proti mne.
Bol to akoby taký klub, kde mohli vstúpiť iba niektoré dievčatá. Potom sa k nim pridali aj chlapci z triedy a neskôr keď sme išli na branné alebo na výlet tak aj chlapci z Cčky triedy. V škole sa mi stále páčilo, ale nechcela som tam už chodiť a nechcela som ani aby sa ony chodili k nám hrávať. Stalo sa mi aj to, že ma raz v škole strčili do dverí a ja som spadla a udrela som si ruku a mala som modrinu. Ruka ma bolela tak, že som nemohla písať. Raz som sa doma ráno rozplakala a nevedela som prestať plakať. Nepamätám si celkom presne ako sa to stalo, len som nechcela veľmi ísť do školy a mamina so mnou zostala doma a celý deň sme sa o tom rozprávali. Ja som jej všetko povedala. Aj o tom klube. Ona potom zavolala asi do školy a aj ich rodičom. Alebo niečo také. To uz neviem celkom presne. Maminu mrzelo, že ich k nám volala hrať sa tak často a aj to, že ich brávala s nami do kina alebo tak rôzne kam sme išli. Po pár dňoch čo som bola doma už mamina musela ísť do práce a ja som musela do školy. Vtedy sa tam so mnou nikto nerozprával a ignorovali ma. Ocko mi ale kúpil Maxíka môjho psíka a chodili sme ho spolu venčiť. Ale aspoň som mala v škole zase kľud. Potom to ale prešlo a my sme sa zase akoby skamarátili. Už sme sa o tom ale nerozprávali a dohodli sme sa s maminou, že sa k tomu nebudeme vracať a že im to odpustím, ale ak by zase začali tak že jej to hneď musím povedať.
Teraz cez pandémiu som bola rada, že som do školy nemusela a že sme sa učili online cez tablet. Mne to veľmi vyhovovalo, lebo mi stačilo len počúvať a všetko som si ľahko zapamätala. Takže pre mňa to bolo lepšie. Bála som sa vrátiť zase do školy a preto sem aj moja mama niekomu písala. Lebo sa mi to nejako celé pripomenulo alebo niečo. Ale teraz to zvládam celkom dobre a darí sa mi už lepšie. Uvidíme ako to ešte pôjde do prázdnin. Dúfam, že dobre. Na všetkých školách nás je určite veľa a viem, že aj pre iné dievčatá a chlapcov to je ťažké. Aj pre ich rodičov. A je dobré vedieť, že v tom nie ste sám. Keď sa k Vám správajú škaredo alebo sa spájajú proti tebe tak to musíte povedať!!! Je to dôležité. Ešte Vám niekedy napíšem, aby ste vedeli ako sa mi darí. Ahoj.
(Ella s mamou Zuzanou)
