Na prvý pohľad je to niečo nemysliteľné či ťažko uveriteľné. Málokomu zíde na um, že je možné šikanovať aj svojho nadriadeného. Toho, kto stojí na vrchole hierarchie, má väčšie právomoci, vyššiu zodpovednosť a ktorý má pod palcom svojich zamestnancov.
Staffing je druh šikany na pracovisku, ktorej iniciátorom sú práve zamestnanci. So staffingom sa stretávajú najmä manažéri. Prečo vzniká a čo sa za ním ukrýva? Poďme sa spoločne pozrieť na túto problematiku.
Čo je staffing a aký častý je jeho výskyt
Staffing je zlé zaobchádzanie zamestnancov s nadriadeným a zároveň menej známa forma pracovnej šikany ako napr. mobbing.
Staffing doposiaľ nie je až ak preskúmaný. Predpokladá sa, že ho zamestnanci využívajú, ako zbraň proti manažmentu na vyjadrenie nespokojnosti s organizačnými zmenami či inými záležitosťami.
Štatistiky odhadujúce mieru šikany na pracovisku sa môžu líšiť. Odhaduje sa, že v Európe sa so šikanou na pracovisku stretlo približne 4 až 10% zamestnancov. Podľa Brancha sa so staffingom stretli všetci zo 16 oslovených manažérov pracujúci vo verejných organizáciách. Zaujímavé je zistenie, že so staffingom, ako formou mobbingu smerom nahor, sa stretávajú častejšie ženy.
Štúdia publikovaná v Enviromental Research and Public Health, ktorej sa zúčastnilo 22 manažérov, odhalila najčastejšie faktory, ktoré môžu byť spúšťačom staffingu ako formy šikany:
- nováčik na manažérskej pozícii
- nejasnosť úloh
- nejednoznačné stanovenie cieľov
- prevzatie pracovnej skupiny s pretrvávajúcimi konfliktmi
- reorganizácia pracovnej skupiny
Prejavy a následky staffingu
Autori uvedenej štúdie si všimli, že šikana trvala dlhší čas, pričom väčšina obetí staffingu sa rozhodla odísť z danej spoločnosti. Staffing na pracovisku sa prejavuje napríklad ako ignorovanie príkazov nadriadeného, sabotovanie jeho snahy a aktivít, zámerne nesprávne vykonávanie zadaných úloh či zverenej práce, ponižovanie, ohováranie či ignorovanie.
Staffing má negatívny dopad nielen na samotných manažérov, ale aj na firmu. Spája sa so zníženou produktivitou, s vysokou mierou fluktuácie, s personálnymi zmenami, s nákladmi na zaškoľovanie nových zamestnancov a manažérov, ako aj náklady spojené s emocionálnym a fyzickým zdravím obetí pracovnej šikany. Niekedy môže mať pracovná šikana aj súdnu dohru, ktorej náklady môže niesť opäť práve spomínaná firma.
• Björklund, Hellman, Jensen, Åkerblom and Brämberg (2019). Workplace Bullying as Experienced by Managers and How They Cope: A Qualitative Study of Swedish Managers. International Journal of Environmental Research and Public Health, 16(23), p.4693.
• Einarsen, Stale, Helge Hoel, and Cary Cooper, eds. Bullying and emotional abuse in the workplace: International perspectives in research and practice. CRC press, 2002.
• Ariza-Montes, J., Muniz R., N., Leal-Rodríguez, A. and Leal-Millán, A. (2014). Workplace Bullying among Managers: A Multifactorial Perspective and Understanding. International Journal of Environmental Research and Public Health, 11(3), pp.2657–2682.
• Branch, S., Ramsay, S., & Barker, M. (2007). Managers in the firing line: Contributing factors to workplace bullying by staff – an interview study. Journal of Management & Organization, 13(3), 264-281. doi:10.5172/jmo.2007.13.3.264
